Bez oviec by nebolo ani bryndze. Ovca bola pre obyvateľov okresu Zvolen, najmä lazníkov mimoriadne dôležité hospodárske zviera. Poskytovala mlieko ako prvotnú, ale aj druhotnú surovinu, ďalej mäso a vlnu. V rámci regiónu stredného Pohronia vieme vymedziť dve hlavné oblasti chovu oviec – Podpoľanie a Pliešovskú kotlinu. Rozšírené boli dva druhy – cigajské a valašské plemeno.Ovčiarstvo na Podpoľaní sa datuje už do obdobia 15. – 16. storočia a súvisí najmä s valaskou kolonizáciou. ,,Chov oviec sa rozšíril najmä od začiatku 18. storočia, keď boli okolité hory zväčša vyrúbané a získali sa aj pasienky. Ich počet sa odhaduje na 50 – 60 tisíc. Chov oviec bol dovtedy výhodný, dokiaľ bolo možné vyrobenú bryndzu vyvážať vo väčšej miere za hranice regiónu a dokiaľ cena vlny bola primerane platená. Zmenšený odbyt ovčieho syra ako aj nízke ceny vlny mali za následok pochopiteľne zmenšovanie počtu chovu oviec.“

Nakoľko v malom regióne Podpoľania pôsobilo niekoľko výrobcov bryndze, vytváral sa silný tlak na potrebu stálosti dodávateľov. Medzi bryndziarmi existovala dohoda na základe ktorej mali pri výkupe mlieka rozdelený región na rajóny – obvody. Väčšina rešpektovala tieto dohody, no podľa zvolenského bryndziara Gejzu Blüha to nebolo vždy tak: ,,Nekalé spôsoby praktizovali niektorí bryndziari pri nákupe surového hrudkového syra. Dávali veľké preddavky na ovce a na syr, či zaplatili také nemožné ceny, ktoré boli skoro nerentabilné. Často dávali dodávateľom oldomáše a či sami sa s dodávateľmi zabávali pri nápojoch a alkohole. Podobné neblahé zákroky zapríčinili, že len niektorí bryndziari získali dodávateľov kvalitného hrudkového ovčieho syra.“

Ovčiarstvo sa ako základný predpoklad bryndziarstva sa v rokoch 1918 – 1948 nachádzalo vo veľkej kríze. Už od začiatku 20. storočia bol prítomný trvalý trend poklesu počtu chovaných oviec. Vojnové udalosti dvoch svetových konfliktov a s tým súvisiace rozsiahle rekvirovanie viacerých armád, najmä v rokoch 1944 – 1945 prispeli k rapídnej devastácii počtu oviec. Kým v roku 1911 bolo na území Slovenska chovaných takmer milión oviec, v roku 1930 to bol len necelý pól milión a v roku 1945 len 276 tisíc oviec.

Existovala snaha systematicky a funkčne riešiť tento problém. Zasadnutie Národohospodárskej župy Stredoslovenskej vo Zvolene v októbri 1933 vymedzilo štyri hlavné problémové oblasti v chove oviec: nízke ceny za kvalitnú vlnu, nízke ceny za mliečne výrobky, redukcia odbytu do Rakúska a Maďarska, zredukovanie rozlohy pastvín.

Vývoj počtu oviec v okrese Zvolen a vo veľkých obciach